Mladíci sa majú od koho učiť!
Komárňanskí volejbalisti ešte pred rokom hrali len druhú najvyššiu súťaž, ale takmer kompletný tím odchovancov Komárna si vybojovalo postup do extraligy. Najvyššia volejbalová súťaž je však už „iná káva“, a tak sa musel tím pri sútoku Váhu a Dunaja posilniť, avšak práca s mládežou zostala v klube stále prioritným cieľom.
A tieto ciele VK Spartak UJS Komárno sa môžu prejaviť v blízkej budúcnosti, príklady na to nájdeme už teraz. Družstvo mladíkov a skúsených harcovníkov okupuje momentálne stred extraligovej tabuľky, na čo klub nepotrebuje predražených legionárov. A toto zloženie kádra oceňujú aj diváci, ktorí chodia na volejbalové zápasy v hojnom počte a všetkých zaiste hreje pri srdci fakt, že o víťazstvo sa bije napríklad komárňanský odchovanec, len 15 ročný Simon Pati-Nagy. Pripravili sme pre vás rozhovor s našim talentom.
Simi, aké boli tvoje začiatky? Kedy si sa začal zaoberať volejbalom?
"Môj vzťah k lopte vznikol už v mojom útlom detstve, keď som bol druhák na základnej škole, začal som hrať futbal v miestnom futbalovom klube. Na tréningy a zápasy som vytrvalo chodil sedem a pol roka, popri futbale som však ako šiestak ochutnal aj volejbal, ktorý dostával stále viac priestoru v mojom živote. K tomuto mi výrazne dopomohol môj učiteľ telesnej výchovy Szabolcs Százvai, ktorý ma odporučil pánovi Lajosovi Jobbágyovi, ktorý mal rozhodujúcu úlohu v tom, že keď som sa rozhodoval medzi futbalom a volejbalom, tak som uprednostnil druhý menovaný šport."
Napriek tvojmu mladému veku si už dosiahol aj skvelé úspechy...
"Pre mňa osobne považujem za môj najväčší úspech to, že ako 15-ročný dostávam príležitosť hrať v extralige. Ak by som mal spomenúť konkrétny výsledok, tak v každom prípade sú to celoštátne majstrovstvá základných škôl, kde sme skončili na 3.mieste a stalo sa to pred dvoma rokmi."
Ako sa ti páči tvoje účinkovanie v extralige? Je ťažké v tomto veku hrať najvyššiu volejbalovú súťaž?
"Je to pre mňa obrovská česť, že môj tréner Robin Pělucha do mňa vkladá dôveru. Takisto je pre mňa pocta to, že ma prijali medzi seba starší hráči a ich radami či skúsenosťami sa snažia pomáhať mi v mojom napredovaní a raste. Spoločná práca je pre mňa veľká radosť, ale zároveň aj obrovská zodpovednosť. Snažím sa vždy podať maximálny výkon, ale v skutočnosti je extraliga veľmi náročná, keďže si musíme merať svoje schopnosti s najlepšími volejbalistami Slovenska. Avšak ako som už spomínal, týmto sa viem posúvať, byť stále lepší a napredovať."
Dokonca hráš aj vo viacerých družstvách.
"Je to tak. Ešte sa zmestím do žiackej kategórie, takže hrám aj za žiakov, ale na ihrisko nastupujem aj v kategórii kadetov a taktiež v prvej lige."
Ako ďaleko sa môže dostať naše extraligové družstvo?
"Podľa mňa je reálne naše umiestnenie v strede tabuľky, no ešte stále sme vo fáze zohrávania sa, družstvo je čerstvo poskladané a ak sa ešte viac zohráme, môže z toho byť aj posun v tabuľke vyššie. Viem si to predstaviť."
Máš čas popri športe na školu, rodinu a kamarátov?
"Týždenne štyri tréningy a víkendové zápasy (keďže hrám vo viacerých vekových kategóriách) mi zaberajú dosť veľa času, ale vyhlasujem, že škola je minimálne tak dôležitá ako šport. Samozrejme, aj s kamarátmi sa snažím držať kontakt. Moja rodina ma vo všetkom podporuje, snažíme sa robiť si čo najviac spoločných programov."
Čo by si chcel odkázať tým mladým športovcom, ktorí chcú byť tiež úspešní?
"Nech si nájdu to športové odvetvie, v ktorom dokážu byť najlepší a milujú ho. Ak sa tak stane, musia byť vytrvalí a aj pri prípadných neúspechoch to nemôžu vzdávať a nemôže im to zobrať náladu a chuť. Radšej by ich to malo nabudiť ešte k tvrdšej práci. A ak prídu úspechy, nech sa nimi neuspokoja, pretože stále môžu byť ešte lepší!"